Po dokončení otáčky ( 360° ) treba pokračovať - nadvihnúť fotoaparát vyššie ( elevačný uhol ) tak, aby sa spodným okrajom dotkol predchádzajúcich snímok pod nimi z predchádzajúcej otáčky.
Pri meraní sa prejavujú chyby vyplývajúce z deformácií žiarenia v atmosfére, najmä refrakcia. Tieto deformácie sú akceptované priraďovacími algoritmami.
Na presné stanovenie počtu výstrelov počas otáčky 360° obsahuje SW skySCANneru algoritmus priraďovania do priestorovej matice, v ktorom sú zadávané aktuálne kroky antény ( azimutálne aj elevačné ), trvanie impulzov, opakovacia frekvencia impulzov a veľkosť vonkajšieho vzorkovania. Takéto meranie zabezpečuje zaplnenie pixlov v horizontálnom aj vertikálnom smere.
Na záver pridáme príklad skenovania : ste na Rovnej holi a chcete urobiť panoramatický obrázok úplne dookola ( 360° ) a od zeme do zenit ( 90° ). Máte na výber dve metódy fotografovania - merania. Obe metódy musia rovnako trvať, a teda budú mať aj nejaké nedostatky.
Prvá a jediná v prevádzke používaná :
Ste pomalý ... potom musíte niektoré zábery vynechať - máte diery. Sadnete si potom k pivu, pozriete si zábery a chýbajúce dokreslíte ( trebárs farbuškami so škálou 4 294 967 296 ). No a mnohí povedia : „Veď to vyzerá ako komiks !“
Druhá, použitá pre skySCANner? :
Budete snímať každý záber, aby ste mali všetky zábery vzájomne sa dotýkajúce. Musíte rýchlo cvakať, rýchlo sa otáčať. Do určitej vzdialenosti bude záber presný. Viete, že kamarát Vám panorámu dorobí práve teraz na Ďumbieri. Pri predchádzajúcej metóde je kamarát trebárs na Kubínskej holi a ešte aj musí dorobiť komiks.
My vidíme na malú vzdialenosť, ale máme veľa kamarátov.
Počet elevačných krokov je určovaný vypočítavaním hodnôt funkcie elevačných krokov, ktorá zabezpečí kontinuálne zaplnenie pixlov vo vertikálnej rovine. Funkcia elevačných krokov sa určuje s ohľadom na pozíciu radaru v radarovej sieti, akceptuje refrakciu podľa aktuálneho stavu atmosféry a vybraný dosah radaru, teda rozmery pixlov.
Pri meraniach veľkými radarmi sa používa od 7 do 15 krokov a malé radary nemajú vôbec možnosť zmeny elevácie, alebo len tri až päť elevačných krokov. Merania potom vedú k dopočítavaniu hodnôt, ktoré deformujú reálne hodnoty meraného objektu a nakoniec aj tak „nechávajú stopy“ ( píly a sústredné kruhy ) vo výslednom výstupe a majú vplyv na koncovú informáciu pre užívateľa.
Cieľom merania je získať čo najmenej geometricky zdeformované údaje, aby mohli byť správne spájané do radarovej siete.
Výsledkom merania skySCANneru je spomínaná Priestorová Matica Odrazivostí, ktorá predstavuje plný nameraný priestor dát - zmenšenú realitu v radarovom obzore. Dáta sú potom najlepším zdrojom pre radarovú meteorologickú analýzu a prognózu.
Záujemcom o korektné vedecké základy o radarovej meteorológii odporúčam nasledovné knižné tituly :
Финкельштейн, М.И. : Основы радиолокации, Издавательство Радио и связь, Москва 1983
Gossard, E.E. , Strauch, R.G. : Radar Observation of Clear Air and Clouds
ELSEVIER Amsterdam - Oxford - New York 1983
Bean, B.R. , Dutton, E.J. : Radio Meteorology, Dover Publications, 1966
Dostupné napr. na : http://www.archive.org/stream/radiometeorology00bean#page/n5/mode/2up